Obec Sucháň

Podľa platného územnosprávneho usporiadania Slovenska leží obec Sucháň v juhovýchodnej časti Banskobystrického kraja, 160 km východne od hlavného mesta Slovenska Bratislavy, a 50 km južne od krajského mesta. Vzhľadom k okresom Banskobystrického kraja je obec lokalizovaná v severozápadnom výbežku okresu Veľký Krtíš, 16 km severozápadne od okresného mesta. Katastrálne územie Sucháňa je zároveň hraničným medzi okresom Veľký Krtíš a Krupina. Najkratší hraničný úsek má obec Sucháň na severe, kde hraničí s obcou Senohrad v Krupinskom okrese. Na západe má spoločnú katastrálnu hranicu s dvomi obcami Krupinského okresu, s Lackovom a Litavou. Katastrálna hranica pokračuje na juhu s obcou Veľkokrtíšskeho okresu – Hornými Plachtincami. Najdlhšiu katastrálnu hranicu má obec na východe, kde hraničí s Veľkokrtíšskou obcou Dačov Lom. Pôvodne išlo o dve samostatné historické obce Horný a Dolný Dačov Lom. Hranicu s pôvodnou obcou Dolným Dačov Lom tvoril úsek Suchánskeho potoka medzi ústím potoka Lahoš z ľavej strany a potoka Zabry z pravej strany. Dlhšia časť východnej hranice bola z historickou obcou Horný Dačov Lom.

Polohu obce vzhľadom ku geomorfologickým celkom, vodstvu, klimatickému členeniu, vegetačnému členeniu a faunistickému členeniu sme spracovali kapitolách ,,Abiotické zložky miestnej krajiny katastrálneho územia“ a ,,Biotické zložky miestnej krajiny katastrálneho územia“. Katastrálne územie obce Sucháň vymedzené na základe platnej administratívnej hranice má plochu 1633 ha. Má tvar nepravidelného trojuholníka výrazne pretiahnutého severojužným smerom. ,,Vrchol trojuholníka“ v lokalite Paseka je aj najsevernejším bodom katastrálneho územia (48° 20' 36'' s.g.š., 19° 12' 49'' v.g.d.), od ktorého sme začali vymedzovať trasu katastrálnej hranice. Línia katastrálnej hranice začína severne od osady Paseka v mieste kde hlavná cesta Veľký Krtíš – Zvolen pretína potok Rieka. Z tohto bodu smeruje katastrálna hranica na juh po potoku Rieka cca 3,5 km až k obci. Tu vystupuje západným smerom na chrbát nazývaný Medzník a pokračuje južným smerom. V blízkosti kóty Belákov (548 m n. m.) sa nachádza najzápadnejší bod katastrálneho územia (48° 18' 20'' s.g.š., 19° 12' 8'' v.g.d.). Po cca po 2 km sa otáča juhovýchodným smerom a pomedzi kóty Ohrada (549 m n. m.) na severe a Brestový diel (562 m n. m.) na juhu vstupuje po cca 3 km do doliny potoka Zabry. Potokom Zabry pokračuje juhovýchodným smerom až do bodu, kde z pravej strany priberá bezmenný potok tečúci z Hornoplachtinských lazov. V tomto najjužnejšom bode katastrálneho územia (48° 15' 55'' s.g.š., 19° 13' 58'' v.g.d.) mení svoj smer severvýchodným a pokračuje po potoku Zabry až k jeho ústiu do Suchánskeho potoka. Sútok potoka Zabry a Suchánskeho potoka je s nadmorskou výškou 330 m n. m. najnižším bodom katastrálneho územia. Následne sa katastrálna hranica otáča na sever a pokračuje cca 2 km až k ústiu Lahoša do Suchánskeho potoka. V tomto najvýchodnejšom bode katastrálneho územia (48° 18' 6'' s.g.š., 19° 15' 9'' v.g.d.) mení svoj smer na severozápadný o pokračuje po toku Suchánskeho potoka. Po cca 1 km vystupuje na ľavú stranu doliny Suchánskeho potoka na chrbát, ktorý tvorí rozvodnicu medzi Suchánskym potokom a potokom Lahoš. Pokračujúc severozpadným smerom pozvoľna stúpa chrbátnicou cez kóty 495 m n. m., 534 m n. m. a 566 m n. m. až k Veľkému hrbu (598 m n. m.) najvyššiemu bodu katastrálneho územia Sucháňa. Katastrálna hranica prechádza 450 m východne od kóty Veľký hrb a pokračuje severozápadným smerom do počiatočného bodu severene od osady Paseka.
Poloha obce vzhľadom k vlastnému katastrálnemu územiu má takmer centrálny charakter s miernym posunom na sever. Táto poloha závisí od morfológie doliny horného toku Suchánskeho potoka. Priestor lokalizácie sídelného jadra bol podmienený mierne rozšírenou nivou horného toku
potoka, prítomnosťou vody ale aj vhodnejšími klimatickými podmienkami, ako má otvorený priestor zarovnaného povrchu Krupinskej planiny. V južnej časti súčasného katastra sa vyvinulo v krajine na vhodných stanovištiachrozptýlené laznícke osídlenie, napr. Pod Dedovou, Pod Ohradou, Mešterov laz, Polomská, Veľké Zabry a Malé Zabry. 
Administratívny vývoj katastrálneho územia Sucháňa bezprostredne súvisí so zmenami územného usporiadania na území dnešného Slovenska. Existencia trvalého osídlenia - obce je písomne doložená v 14. storočí, preto administratívne začlenenie geografického priestoru súčasného katastrálneho územia obce Sucháň do tohto obdobia môžeme zrekonštruovať na základe administratívno-správneho vývoja historického Hontu, respektíve oblasti severovýchodného Hontu.
Predpokladáme, že po zániku Veľkej Moravy bolo aj napriek odstupu jedného storočia jej administratívne členenie transformované prvými uhorskými panovníkmi pre potreby novovytvoreného Uhorského štátu. Hradská župa so sídlom v Novohrade bola v priebehu 10. storočia začlenená do Uhorska ako Novohradský komitát. V priebehu 11. storočia sa z jedného z najstarších komitátov na Slovensku vyčlenil v západnej časti Hontiansky komitát. Podľa iného názoru existovalo v tejto oblasti už v čase vzniku Uhorska veľké kniežatstvo so sídlom na hrade Hont. Počas vlády kráľa Štefana I. sa kniežatstvo pretvorilo na Hontiansky komitát. Hranica medzi Hontianskym a Novohradským komitátom viedla dolinou potoka Krtíš a na severe pokračovala dolinou Plachtinského potoka. Prvá písomná zmienka o Novohradskom komitáte je z roku 1108  a o Hontianskom z roku 1156. Menšie administratívne jednotky boli hradné obvody. Na inkriminovanom území môžeme v hontianskej časti uvažovať o obvodoch so sídlom v Bzovíku (okres Krupina) a Honte (Maďarsko). Sídlo obvodu poznáme len v Devičí, v 13. storočí však patril ku Zvolenskému komitátu. Od konca 13. storočia boli komitáty postupne transformované ustanovením stavovskej samosprávy na stolice. Výnimkou nie je ani Hontiansky komitát, ktorý sa konštituoval na Hontiansku stolicu. Hranica medzi Hontianskou a Novohradskou stolicou sa v podstate nezmenila až do konca ich existencie v roku 1848. Prebiehala po línii Lešť, Modrý Kameň, Veľký Krtíš, Malý Krtíš, Obeckov, Sklabiná, Želovce a Vrbovka, s tým, že tieto obce patrili k Novohradu. Nižšou územno správnou jednotkou boli slúžnovské okresy, ktoré však neboli stabilné počas celého obdobia existencie stolíc. Sucháň patril do Bzovíckeho slúžnovského okresu. Sídlo Hontianskej stolice bolo v roku 1497 presťahované z Hontu do Ipeľského Predmostia. Kontinuita fungovania stoličného členenia bola prvýkrát prerušená viac ako storočnou prítomnosťou Turkov. Po páde pevností v Šahách a Ďarmotách počas ofenzívy v roku 1552 sa dostal Hont pod tureckú správu ako súčasť Novohradského sandžaku. Maximálny záber územia bol v druhej polovici 16. storočia, kedy sa aj Sucháň dostáva pod priamu tureckú správu. Nepriamym dôkazom prítomnosti Turkov je aj záhadná zvuková signalizačná sieť (trúbiaci kameň) v okolí obce, ktorá nebola doposiaľ vedecky vysvetlená. Turecká prítomnosť v Honte sa definitívne skončila po páde Nových Zámkov v roku 1685. 
Druhé päťročné prerušenie stoličnej správy bolo v období Jozefínskej reformy (1785-1790), ktorá zrušila stavovskú správu stolíc a nahradila ju štátnou. Hranice stolíc sa nezmenili, ale boli zriadené vyššie územnosprávne jednotky - dištrikty. Hontianska stolica patrila do Banskobystrického dištriktu. Po roku 1790 bolo Jozefínske územno-správne členenie zrušené a nahradené pôvodným.
V období Bachovho absolutizmu (1850-1860) došlo k úprave administratívneho členenia, stolice sa transformovali na župy bez výrazných hraničných zmien a boli znovu zriadené vyššie územno-správne celky dištrikty. Obec Sucháň ležala v Hontianskej župe a v Banskobystrickom dištrikte. Po rôznych provizóriách boli po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 stolice definitívne transformované na župy. Toto administratívne členenie bolo v platnosti aj po vzniku Československa, až do roku 1922. Župa sa členila na menšie jednotky - okresy, a v roku 1882 pripadol Sucháň v Hontianskej župe do okresu Bzovík. 
Župné územno-správne členenie z Rakúsko - Uhorska bolo nahradené až v roku 1923 veľžupným s menšími jednotkami - okresmi, ktoré platilo do roku 1928. Obec Sucháň bola zaradená do Zvolenskej veľžupy a do okresu Krupina. V rokoch 1928-1938 fungovalo krajinské zriadenie so sídlom v Bratislave a s menšími administratívnymi jednotkami okresmi. Sucháň zostal zaradený v okrese Krupina. Po vzniku Slovenského štátu (1938-1945) boli obnovené veľžupy a Sucháň pripadol do Pohronskej župy. Príslušnosť k okresu Krupina sa nezmenila. Po II. svetovej vojne bol vytvorený Banskobystrického kraja (1949-1960), do ktorého patril aj Sucháň spolu s okresom Krupina.
Ďalšou etapou administratívneho členenia Slovenska boli veľké kraje v rokoch 1960-1990. Obec Sucháň pripadla do Stredoslovenského kraja so sídlom v Banskej Bystrici a do okresu Zvolen. V roku 1968 bol zriadený nový samostatný okres Veľký Krtíš, ktorý vznikol v západnej časti okresu Lučenec a z južnej časti okresu Zvolen. Sucháň bol jednou z ôsmich obcí Zvolenského okresu, ktoré boli delimitované do novovytvoreného okresu Veľký Krtíš. Nový okres s plochou 873,5 km2 sa nezmenil ani po poslednej administratívnej zmene, platnej od roku 1996. V tomto roku bol prijatý Zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. O územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Podľa nového členenia má Slovenská republika 8 krajov a 79 okresov. Hranice okresu sa nezmenili, ale napriek tomu sa udáva menšia rozloha 849 km2, čo je o 24,5 km2 menej. Táto nezrovnalosť vznikla prevdepodobne tým, že ,,vojenské obvody majú osobitné postavenie a nie sú súčasťou obcí a nebudú ani súčasťou vyšších územných celkov“. Vojenský obvod Lešť zaraďovaný do okresu Zvolen zasahuje malou časťou na severe aj do okresu Veľký Krtíš. Okres tvorený 71 obcami v súčasnosti hraničí na východe s okresom Lučenec, na severe s okresmi Detva, Zvolen a Krupina, na západe s okresom Levice s Nitrianskeho kraji a najdlhšia hranica je na juhu s Maďarskom na rieke Ipeľ. Okres Veľký Krtíš leží v juhozápadnej časti Banskobystrického kraja.

Z knihy Pírodné dedičstvo obce Sucháň - Peter Urban, napísal Pavel Hronček